Autá verzus chodci – zbytočne vyhrotený duel. Nejde o to, kto koho vytlačí z ulíc, ale ako nájsť schodnú cestu, prijateľnú pre ľudí, bez rozdielu či ide o chodcov, vodičov alebo cyklistov, a pre životné prostredie.
Autá majú slúžiť, nie vládnuť
Dávno pred priemyselnou revolúciou, dokonca pred vynálezom kolesa, sa chodci nemuseli deliť o priestor s nikým a ničím. O tom, že časy sa zmenili, niet pochýb. Stačí sa prejsť po frekventovanej ulici a snažiť sa zmyslovo vytesniť konštantný ruch idúcich áut, v jednom aj druhom smere, respektíve prekľučkovať pomedzi hustú sieť tých zaparkovaných. Dominancia áut v mestách je stresujúca pre všetky strany, či už sedíte za volantom a márnite čas v zápche alebo sa nostalgicky vraciate k starým fotkám svojej obľúbenej ulice s povzdychom, kamže sa stratili časy, keď tam bola pešia zóna a ľudia sa dokázali zastaviť či len tak korzovať, bez nutkania prispôsobovať tempo chôdze tempu áut.
Zástupcov spoločnosti ITB Development, ktorí sa tejto téme venujú aj v rámci projektu revitalizácie Mickiewiczovej ulice, takto v dobrom „nakopla“ debata s Hanou Bruhovou Foltýnovou, dopravnou inžinierkou a projektovou manažérkou českého mesta Litoměřice. Stretli sa minulý rok na podujatí WhatCity?, ktoré ITB Development iniciovalo na uzavretej Mickiewiczovej ulici.
Svetlá výnimka v Čechách
Hana má za sebou viac ako 13 rokov odborného výskumu so zameraním na ekologické formy dopravy a skúsenosti dnes úročí v službách pre mesto, ktoré sa dlhodobo umiestňuje v rebríčkoch inovatívnych samospráv. Napríklad aj pre kroky, ako ten z júla minulého roku, keď pracovníci mesta vrátane členov mestskej polície dostali niekoľko nových služobných dopravných prostriedkov – na dvoch kolesách a na elektrický pohon. Transformáciu k čistejšej mobilite treba začať od seba.
Odborníčka nemá ružové okuliare a na konferencii WhatCity? poznamenala, že Litoměřice sú so svojím prístupom k riešeniu dopravy skôr svetlou výnimkou, nakoľko väčšine českých miest chýba odvaha politikov zavádzať naoko nepopulárne opatrenia a čeliť tak kritike verejnosti po sprísnení regulačných opatrení individuálnej dopravy.
Expertka na mobilitu je presvedčená, že vytvorenie strategického plánu, vypracovanie analýz a zber dát o dopravnom správaní, dopravnej intenzite či emisiách je stále málo na to, aby bolo možné naformulovať dlhodobú víziu mesta, kde autá a chodci budú žiť v harmónii. Spolu s architektom a developerom Igorom Lichým z ITB Development sa zhodli, že to, čo chýba, je komunikácia.
Osvetou proti dopravným predsudkom
Myslenie a vnímanie ľudí sa nedá zmeniť zo dňa na deň a nepôjde to ani silou objektívnych argumentov, pokiaľ nebudú podané zrozumiteľnou, stráviteľnou formou. A práve toto je oblasť, v ktorej môžu ísť Litoměřice príkladom – tak českým, ako aj našim mestám. „Aby naše ciele prijali ľudia za svoje, počúvame verejnosť. Zaujímame sa, ako oni vnímajú problematiku dopravy v meste. Snažíme sa aktívne ich zapájať do procesov, ako je tvorba strategických dokumentov. Chceme ich informovať o záveroch analýz a docieliť, aby sme opatrenia na zlepšenie hľadali spoločne,“ poznamenáva Hana Brulová Foltýnová.
Litoměřice si zakladajú na nadštandardnej informovanosti ľudí o dosahu dopravy na životné prostredie. Mesto produkuje edukačné videá a propagačné materiály pre školy, zdieľa aktualizácie na webe, organizuje semináre a osvetové akcie v rámci medzinárodných podujatí ako je Európsky týždeň mobility. Jednoducho, stará sa o to, aby verejnosť nemala pocit, že o niečom tak kľúčovom, ako je regulovanie áut v meste, sa rozhoduje v štýle „o nás bez nás“.
Podľa dopravnej konzultantky je najťažšie zmeniť zabehnuté postoje ľudí, trebárs ten, že auto je dobrá voľba aj na krátke vzdialenosti a parkovacie miesto je bežný štandard. „Veľa ľudí si neuvedomuje, že mať všade parkovacie miesto nie je samozrejmosť a nie vždy sa dá zaistiť. Ak jeden automobil vystrieda v priebehu dňa tri-štyri lokality a má tam mať zakaždým zaistené parkovanie, predstavte si, aké je to obrovské zaberanie miesta!“
Litoměřice majú výborne podchytený priestor pre diskusiu, občianske fórum, v rámci ktorého majú mestskí zastupitelia možnosť okamžitej spätnej väzby aj pri prezentovaní nepopulárnych návrhov. Obyvatelia oceňujú, že na svoje otázky dostávajú odpovede a že majú výborný prehľad o jednotlivých krokoch mesta, ako aj o dôvodoch, ktoré za nimi stoja.
Málo úderných kampaní v Bratislave
A aká je situácia s osvetou udržateľnej mobility v Bratislave? Podľa iniciátorov projektu revitalizácie Mickiewiczovej cítiť u nás silné medzery v edukácii. „Chýba viac úderných kampaní, ktoré by ľuďom motivačne, nie reštriktívne ukázali, že nie každá rodina potrebuje dve autá, musí sa autom dopravovať do práce a musí mať vždy a všade zaistené parkovacie miesto,“ delí sa o postreh z praxe Igor Lichý z ITB Development a zároveň dodáva, že mnohé z noriem, ktoré ustanovujú počet parkovacích miest k developerským projektom, vznikalo ešte v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. „O tých časoch hovoríme ako o zlatej ére automobilovej dopravy. Žiaden div, že progresívne idey potom narážajú pri schvaľovacích procesoch na byrokratický múr.“
Trúfame si na Švajčiarsko?
Ak sa z Litoměříc presunieme ešte ďalej do sveta, nasledovaniahodný príklad ponúka napríklad švajčiarsky Zürich, ktorý v ostatných rokoch obsadzuje top priečky zoznamov ekologických miest. Švajčiari pristúpili k revolučnému opatreniu – aby prevzdušnili verejné plochy, zrušili usmernenia nariaďujúce minimálne počty parkovacích miest a naopak, nastolili maximálny počet parkovacích miest pre developerský projekt. Čo myslíte, s akými reakciami by sa takýto krok stretol v Bratislave?
