Prvýkrát sa o hipsturbii zmienili novinári v New York Times pred siedmimi rokmi. Zvučný novotvar, ktorý spája slová „hipster“ a „suburbia“ (predmestie), mal pomenovávať rastúce tendencie newyorských mileniálov opúšťať svoje nablýskané hipsterské štvrte a hľadať nové možnosti vyžitia, hoci aj ďalej od centra, kde „bude šatník skutočne slúžiť ako šatník, nie ako náhrada za neexistujúce úložné priestory,“ ako vtipne glosoval populárny internetový mém.
V roku 2014 výskum spoločnosti CBRE poukázal na reverznú migráciu generácie tridsiatnikov, keď zverejnil štatistiku, z ktorej vyplynulo, že zatiaľ čo 30 % mileniálov miluje život v meste, pre zvyšných 70 % nie je bývanie v centre top prioritou a vedeli by si predstaviť spokojný život aj na predmestí. Nebolo by na tom nič zvláštne, veď dynamika osídľovania je živý jav, keby spomínaným dátam nepredchádzali roky, až dekády nie príliš priaznivej reputácie zapovedaného trendu suburbanizácie. Ku koncu minulého storočia totiž predmestie už dávno nemalo taký cveng, aký nieslo na jeho začiatku a neskôr v čase najväčšieho rozpuku po druhej svetovej vojne.
Čo sa stalo, že idylka predmestského života začala pokrivkávať? Urbanisti poukazujú napríklad na zastaranosť noriem, vytvorených pre „ideálne predmestské bývanie“. Súbežne s horizontálnou rozpínavosťou miest totiž začal expandovať aj suburbanizáciou podnietený trend sedavého životného štýlu. Rodiny vlastniace veľkometrážne pozemky s vysokými plotmi si ľahko zvykli na to, že môžu v pohodlí presedieť celé dni. Na svojich mäkkých gaučoch, v kanceláriách a medzitým na autosedačkách. Budovanie kultivovaných verejných priestorov na predmestiach ustúpilo budovaniu ciest, pretože prioritou obyvateľa predmestia bol najmä hladký presun v autách. Existuje dokonca viacero štúdií, ktoré potvrdili súvislosť medzi nárastom obezity v USA a životom na predmestiach.
Dlhé roky bol predmestský život symbolom usporiadaného rodinného života, ku ktorému neodmysliteľne patria dve až tri autá v garáži, veľká záhrada a akýsi dobrovoľný dištanc od kondenzovanej mestskej akčnosti. Zasadené do širšieho spoločensko-ekonomického kontextu to dávalo zmysel. Veľkými milovníkmi predmestí boli ľudia z generácie baby boomers a tí, narodení v čase, keď ešte spomienky na druhú svetovú vojnu nestihli vychladnúť, nič nenamietali voči pokoju, bezpečiu, ba až príjemnej nude predmestského života. Tá sa však časom „objedla“ a nekoncepčná zástavba v okrajových častiach miest doplatila na krátkozrakosť plánovania, ktoré nerátalo s tým, že nastupujúcim generáciám už nebude stačiť život na veľkom pozemku a v lokalite nepoznačenej mestským ruchom. Najväčšou výzvou suburbanizácie na prelome milénií sa tak stalo nové definovanie predmestia – z miesta, ktoré bralo mesto priam ako odstrašujúci príklad, na miesto, pre ktoré je mesto zdrojom inšpirácie. Hipsturbia a jej popularita svedčí o tom, že dopyt po takejto zásadnej zmene paradigmy tu je.
Ľudí, ktorí pri hľadaní bývania uvažujú o usadení sa v okrajovejších mestských častiach, nemožno paušálne onálepkovať ako tých, čo majú „plné zuby“ mesta a preferujú pohodový život v ústraní. Od moderného predmestia očakávajú, že bude nielen pokojné, ale zároveň aj životaschopné a plné vzrušujúcich stimulov. Chcú takpovediac „celý balík“. Až keď sa výsledná polyfunkcia oprostí od súťaženia s mestom a namiesto neho prejde na model citlivého a uváženého dopĺňania mestských funkcií, má predmestie potenciál stať sa miestom, kde „to žije“ sedem dní v týždni a kde ulice počas dňa a víkendov nezívajú prázdnotou.
Dosiahnuť tieto ciele nie je ľahké a na Slovensku, s ťarchou svojej socialistickej minulosti, obzvlášť nie. Slovenskí urbánni geografi upozorňujú na nedostatok skúseností v problematike budovania kvalitných predmestí, čo môže súvisieť so stigmou socializmu a dekádami direktívneho plánovania, orientovaného na koncentráciu rozvoj unifikovaných strediskových sídiel bez vlastnej identity.
Podstatným rysom zvyšovania atraktivity predmestia sformovanie jeho vlastnej identity podporou sociálnych interakcií obyvateľov. Všetkých obyvateľov. Pestrosť funkcií by teda mala zohľadňovať potreby rozličných záujmových skupín, veku aj spoločenského statusu.
S tým súvisí aj úsilie zabezpečiť predmestiu čo najľahšiu schodnosť, ktorá bude fungovať hneď na dvoch úrovniach. Na takzvanej utilitárnej uľahčí vďaka rozumnému dopravnému plánovaniu tranzit šoférom, ale rovnako aj využívateľom foriem mestskej hromadnej dopravy, cyklistom a peším. Na rekreačnej úrovni ide o cieľ zasadiť rezidenčné objekty do prostredia, ktoré nabáda k prechádzkam ako takým. Nie ako k prostriedku presunu, ale ako k základnej, pre človeka najprirodzenejšej forme pohybu a aktívneho trávenia voľného času.
Hipsturbia po slovensky
Aktuálny stavebný rozvoj v štvrti Pod vŕškami, situovanej v Záhorskej Bystrici, je z historického hľadiska najradikálnejšou transformáciou tejto mestskej časti. Lokalita, ktorej príbeh sa začal písať už pred vyše 700 rokmi, sa na absenciu lokálnej identity rozhodne nemôže sťažovať a záujemcovia o bývanie to registrujú. Štvrtá najväčšia mestská časť Bratislavy očakáva v najbližších rokoch viac ako dvojnásobný nárast obyvateľov. Tých okrem mestsko-vidieckej symbiózy či malebnej prírodnej scenérie, ktorej súčasťou je úpätie Malých Karpát, rieka Morava a známy Bratislavský lesopark, priťahuje aj bohatý kultúrny kapitál. Sezónne hody a jarmoky, vyše 140-ročná činnosť miestneho hasičského zboru, vystúpenia speváckeho zboru Bystričan, zriadenie Ľudového domu s remeselným dvorom ako repliky pôvodnej sedliackej architektúry či vydávanie vlastných miestnych novín Naša Bystrica, toto všetko je len malý zlomok aktivít na ukážku silného komunitného zázemia, aké je v Záhorskej Bystrici dodnes badateľné.
Lokalita sa stala zaujímavou aj pre ITB Development, ktorý sa s projektom Kolísky pridáva k autorom formovania „novej tváre“ Záhorskej Bystrice. Komorné bývanie Kolísok pozostáva z 98 bytov v štyroch bytových domoch, niektoré dokonca sľubujú priamy výhľad na centrálne námestie. Veľkorysá metráž bytov a nadštandardné prvky bytovej výbavy dodávajú interiérom najvyšší možný komfort. Exteriér zas láka unikátnymi architektonickými črtami, predovšetkým pôsobivou vizuálnou dominantou vo forme zelených stien a balkónov. Vo vnútornom dvore medzi obytnými blokmi sa môžu deti bezpečne hrať, zatiaľ čo dospelí môžu pracovať na posilňovaní formy tréningom na súkromnom crossfitovom ihrisku.
Moderné predmestia dávno upustili od starého modelu velebiaceho široké cesty stvorené pre autá, nie pre ľudí. Očakávaným štandardom sú udržiavané chodníky a cyklotrasy. Okolie Kolísok poskytuje množstvo tipov na pešie aj cyklistické rodinné výlety: Plácek, Kačín, Železná studienka, pútnické miesto Mariánka a veľa ďalších. Akcentuje tak azda najvýraznejšiu zmenu vo vnímaní predmestí, aká sa za ostatných sto rokov udiala. Už to nie je primárne o zatváraní sa doma, ale o otváraní sa okoliu.
